Ondřej Vetchý (velitel Dravec)

Ondřej Vetchý (velitel Dravec)

Výber z filmografie:

  • 2012 Okresní přebor – Poslední zápas Pepika Hnátka
  • 2011 Vendeta
  • 2011 Nevinnost
  • 2010 Dešťová víla
  • 2010 Kuky se vrací
  • 2009 Nedodržaný sľub
  • 2006 Vratné lahve
  • 2004 Duše jako kaviár
  • 2004 Milenci a vrazi
  • 2002 Děvčátko
  • 2002 Kruté radosti
  • 2001 Babí léto
  • 2001 Tmavomodrý svět
  • 1999 Všichni moji blízcí
  • 1997 Báječná léta pod psa
  • 1996 Kolja
  • 1995 Golet v údolí
  • 1992 Černí baroni
  • 1991 Obecná škola
  • 1990 Let asfaltového holuba
  • 1989 Skřivánčí ticho
  • 1987 Jak básníkům chutná život
  • 1987 Leť, ptáku, leť!
  • 1984 Jak básníci přicházejí o iluze
  • 1984 Láska z pasáže
  • 1984 S čerty nejsou žerty

Ondřej Vetchý (veliteľ Dravec) člen Českej filmovej a televíznej akadémie - vyštudoval pražské konzervatórium, krátko na to (1984) sa stal členom Činoherného štúdia. Pôsobil rok v divadle E. F. Buriana a dlhšiu dobu bol tiež členom pražského činoherného klubu. Na plátne debutoval v roku 1981 epizódnou úlohou v detskom filme Neříkej mi majore. V tomto období, začiatkom osemdesiatych rokov, stvárňoval väčšinou mravne narušených vydedencov na okraji spoločnosti. Bol ním napríklad pacient výchovného ústavu v dráme ZÁMEK "NEKONEČNO" (1983), šikovný zlodej z Lásky z pasáže (1984), alebo popový spevák Míša v smutnej komédii Prodavač humoru (1984). Výborný výkon podal v rozprávke S čerty nejsou žerty (1985).
Na prvú hlavnú rolu si musel Ondřej počkať až do roku 1988, kedy ho režisér Miroslav Zábranský oslovil s jeho debutom DŮM PRO DVA (1988). V príbehu o dvoch rozdielnych bratoch stelesnil ďalšieho z ľahkomyseľných vagabundov, spoliehajúcich sa na svoju roztomilú drzosť a imidž urečneného zvodcu. Za svoj strhujúci výkon v komplikovanej, tragickej roli bol ocenený Európskou filmovou cenou Félix a vzbudil ním pozornosť nielen u divákov a kritikov, ale tiež u filmových a televíznych režiséroch.
A tým sa strhla lavína Vetchého vynikajúcich výkonov v hlavných úlohách. Tragický hrdina v LETE ASFALTOVÉHO HOLUBA (1991) slovenského režiséra Vlada Balca, mladý Emil vo Weissovom MARTY A JÁ (1990), exkluzívna rola v anglickom filme s Anthonym Hopkinsom PROCES (1992) alebo namyslený princ Velemír v KOUZELNÉM MĚŠCI (1996). To všetko boli snímky, kde predviedol svoju univerzálnosť a osobitý, vysoko nadštandardný herecký prejav. Nie všetky jeho postavy však boli iba negatívne, temné a dramatické a občas sa zhostil i otvorených a pozitívnych nadšencov, ktorí vo svojom okolí vynikali optimizmom, odvahou a horlivou činorodosťou. A práve tieto sa zrejme stali tým najkrajším, čím sa zapísal do povedomia. Vďaka svojej citlivosti, charizme a veľkej fyzickej energii totiž dokázal tieto postavy posunúť smerom k ironickému a sebaparodickému nadhľadu, napríklad v úlohe vojaka Kefalína z komédie Černí baroni (1991), Bajniša Zisoviča z neskoršieho debutu režiséra Dostála Golet v údolí (1995) alebo konečne na energického ocina, ktorý kvôli spoločenským tlakom skĺzne do hlbokej depresie (Báječá léta pod psa, 1997).
Najviac si ale Ondřej nepochybne cení spoluprácu s tandemom Ján / Zdeněk Svěrák. Tí ho obsadili do úlohy vodiča električky už vo svojom debute OBECNÁ ŠKOLA (1990), aby mu napokon poskytli jednu z najsympatickejších úloh v oscarovom KOLJOVI (1996). Bol ňou hrobár Brož a predstavil sa ňou divákom na celom svete. Ján Svěrák ho obsadil aj do hlavnej úlohy Františka Slámy v TMAVOMODRÉM SVĚTĚ (2001) a aj vďaka týmto trom nomináciám na Českého leva (GOLET V ÚDOLÍ, KOLJA, BÁJEČNÁ LÉTA POD PSA) sa stal jednou z najvýraznejších osobností súčasnej českej hereckej scény.